Vplyv účtovných odhadov na finančnú analýzu

Účtovné jednotky kvantifikujú priebeh svojej ekonomickej činnosti pomocou účtovníctva. Pri vedení účtovníctva a pri zostavovaní účtovnej závierky sa aplikuje účtovná politika, ktorá predstavuje špecifické princípy, východiská, konvencie, pravidlá a praktiky. Významným nástrojom účtovnej politiky je oceňovanie. Pri oceňovaní majetku a záväzkov využívajú účtovné jednotky rôzne metódy, oceňovacie veličiny a v mnohých prípadoch aj odhady. Odhady zohľadňujú predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty majetku a záväzkov. Neprimeraná úprava účtovných odhadov skresľuje spoľahlivosť a vierohodnosť účtovných informácií prezentovaných v účtovnej závierke. Skreslené a nesprávne informácie vplývajú na výsledky finančnej analýzy, ktoré sú používané rôznymi záujmovými skupinami pre potreby ich rozhodovania. Predložený príspevok sa zaoberá otázkou: Ako vplývajú účtovné odhady na výsledky pomerových ukazovateľov? Cieľom príspevku je zhodnotiť vplyv účtovných odhadov, a to odpisov, opravných položiek a rezerv vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom pomerových ukazovateľov vo vybranom výrobnom podniku.

Teoretické východiská

Účtovné odhady

Odhadom sa vo všeobecnosti rozumie aproximácia výšky určitej položky, ktorá sa nedá presne oceniť z dôvodu neistoty. Národná právna úprava a nadnárodná úprava účtovníctva nedefinuje pojem „odhady“ alebo „účtovné odhady“. Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (Rada IASB) zavádza s účinnosťou od 1. januára 2023 zmeny v štandarde IAS 8, v ktorom bude pojem „zmeny účtovných odhadov“ nahradený pojmom „účtovné odhady“ a definuje ho ako peňažné sumy v účtovnej závierke, ktoré sú predmetom neistoty merania (Deloitte, 2021). Slovenská právna úprava v ustanovení § 26 ods. 3 zákona č. 431/2002 o účtovníctve (ďalej aj zákon o účtovníctve) hovorí, že povinnosťou účtovnej jednotky je ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a metódami. Zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve sa upraví opravnou položkou podľa § 18 ods. 1 opatrenia Ministerstva financií SR č. 230454/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej aj postupy účtovania) na základe odhadu. Odhadom sa oceňujú aj rezervy na riziká a straty v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 postupov účtovania. Podľa Šlosárovej a Blahušiakovej účtovná jednotka v dôsledku uskutočnených odhadov účtuje predovšetkým: zmenu reálnej hodnoty, odpisy, opravné položky k majetku, rezervy (2017).

Odpis sa chápe ako protihodnota ekonomického úžitku dlhodobého nehmotného a hmotného majetku stanovená na základe odhadu peňažnej sumy za určité časové obdobie. Účtovné odpisy vyjadrujú podľa § 21 ods. 5 postupov účtovania trvalé zníženie hodnoty dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, pokiaľ nejde o škodu. Účtovná jednotka je povinná zostaviť odpisový plán, v ktorom si stanoví predpokladanú dobu používania adekvátnu spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z dlhodobého majetku. Doba použiteľnosti odpisovaného majetku je ovplyvnená faktormi: očakávané fyzické opotrebovanie majetku, očakávané použitie a intenzita využitia majetku, technické a morálne zastaranie, zákonné obmedzenia, úmysel manažmentu a i. V prípade meniacich sa podmienok v účtovnej jednotke umožňujú postupy účtovania upraviť výšku účtovných odpisov, a to úpravou zostatkovej doby odpisovania alebo sadzby odpisovania.

Opravné položky sú nástrojom úpravy hodnoty ocenenia majetku (Šlosárová, Blahušiaková, 2017). Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek upravuje bližšie § 18 postupov účtovania. Opravné položky sa tvoria na základe zásady opatrnosti odhadom, ak existuje predpoklad zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Opravné položky sa tvoria len k majetku: odpisovanému a neodpisovanému dlhodobému majetku, zásobám, finančnému majetku (s výnimkou k účtom pokladnice, cenín, bankových účtov, peňazí na ceste, vlastných akcií a vlastných obchodných podielov, vlastných dlhopisov, virtuálnej meny). K zúčtovaniu opravných položiek dochádza z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva (predaj, likvidácia, darovanie, spotreba, škoda, inkaso pohľadávky) a z dôvodu čiastočného alebo úplného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku (zrušenie).

Rezervami sa rozumejú „záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou“ (§ 26 ods. 5 zákona
o účtovníctve). Rezervami sa bližšie zaoberá § 19 postupov účtovania, ktorého obsahom sú zásady pre tvorbu a použitie rezerv. Rezervy sa tvoria na základe zásady opatrnosti na riziká a straty, pričom sa oceňujú odhadom v dostatočnej sume na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení neistôt a rizík. K tvorbe a zrušeniu rezerv sa pristupuje súvahovo (v súvislosti s obstaraním majetku) a výsledkovo (rezervy na náklady taxatívne vymenované v § 19 ods. 7 postupov účtovania; rezervy na bonusy, rabaty, skontá; rezervy na stratu zo zákazkovej výroby). Rezervy sa použijú na účel, na ktorý boli vytvorené.

Finančná analýza

Finančná analýza je metóda hodnotenia finančného hospodárenia podniku, pomocou ktorej sa získané údaje triedia, agregujú, pomerujú medzi sebou navzájom, kvantifikujú sa vzťahy medzi nimi, hľadajú sa kauzálne súvislosti medzi údajmi a určuje sa ich vývoj (Sedláček, 2011). Finančná analýza sa chápe aj ako „všestranná analýza finančnej situácie podniku“ (Šlosárová, Blahušiaková, 2017, s. 281). Finančnou situáciou podniku sa rozumie súhrnné hodnotenie úrovne hospodárenia a finančného riadenia prevedeného na základe súvahy, výsledovky a výkazu cash flow pomocou ukazovateľov (Synek a kol., 2011). Cieľom finančnej analýzy je poznať finančné zdravie podniku, identifikovať slabé a silné stránky podniku, odhaľovať smery jeho budúceho ďalšieho vývoja (Šlosárová, Blahušiaková, 2017).

Výstupnými údajmi finančnej analýzy sú ukazovatele, ktoré sú podľa Zalaia a kol. „sprostredkovaným obrazom objektívnej reality“ (2016, s. 25) a členia sa na extenzitné (absolútne a rozdielové) a intenzitné (pomerové). Viacerí autori (Kráľovič, Vlachynský, 2011; Šlosárová, Blahušiaková, 2017; Knápková a kol., 2017) sa zhodujú, že pomerové ukazovatele sú základnou, najdôležitejšou a najobľúbenejšou metódou finančnej analýzy. V odbornej literatúre sú pomerové ukazovatele klasifikované na:

• ukazovatele likvidity – charakterizujú schopnosť podniku hradiť svoje krátkodobé záväzky,
• ukazovatele aktivity – merajú schopnosť podniku využívať investované finančné prostriedky a viazanosť jednotlivých zložiek kapitálu v jednotlivých druhoch aktív a pasív (Růčková, 2015),
• ukazovatele zadlženosti – merajú rozsah, v akom podnik využíva na financovanie cudzie zdroje (Synek a kol., 2011),
• ukazovatele rentability (ziskovosti, výnosnosti, výkonnosti) – merajú schopnosť podniku dosahovať zisk s využitím investovaného kapitálu,
• ukazovatele trhovej hodnoty – poskytujú informácie o tom, ako vidia investori budúcnosť podniku (Kráľovič, Vlachynský, 2011).

Metódy a metodika

Pri skúmaní problematiky vplyvu účtovných odhadov na finančné pomerové ukazovatele sa využil prístup pomocou prípadovej štúdie zameraný na tri prípady (odpisy, opravné položky a rezervy). Skúmaná problematika je ilustrovaná na príklade podniku, ktorý pôsobí v priemyselnej výrobe v oblasti výroby výrobkov z dreva. Podnik bol vybratý zámerným výberom, pričom kritériom výberu bola pôsobnosť na Slovensku a vykazovanie účtovných odhadov v účtovnej závierke. Pri zbere údajov sa použila metóda štúdium dokumentov. Základnými dokumentmi boli verejne dostupné účtovné závierky podniku za roky 2013 – 2018 získané z registra účtovných závierok, ktoré sa spracovali softwarovým nástrojom Excel od spoločnosti Microsoft Office pre operačný systém Windows. Na splnenie cieľa príspevku sa použili metódy: technická finančná analýza, štatistické metódy, vzťahová analýza, komparácia.

Postup skúmania problematiky vychádza z vykázaných účtovných výkazov za sledované obdobia, z ktorých sa vytvorili tri kópie účtovných výkazov, a to pre odpisy, opravné položky  a rezervy. V kópii výkazov pre odpisy sa anulovali položky odpisov, skontrolovali sa súčtové riadky vo výkaze ziskov a strát, následne sa upravili príslušné položky vzťahujúce sa k odpisom v súvahe vrátane kontroly súčtových riadkov a bilančnej kontinuity. Rovnako sa postupovalo pri opravných položkách a rezervách. V ďalšom kroku sa kvantifikovali pomerové ukazovatele aktivity, zadlženosti, likvidity a rentability za roky 2013 – 2018 a vypočítal sa ich aritmetický priemer. Aritmetický priemer sa stal základom pre komparáciu dosiahnutých (skutočných) výsledkov podniku a výsledkov bez započítania účtovných odhadov (jednotlivo pre odpisy, opravné položky a rezervy) pred samotným  zhodnotením vplyvov účtovných odhadov na pomerové ukazovatele finančnej analýzy. 

Výsledky a diskusia

Kvalita finančnej analýzy závisí od spoľahlivosti účtovných údajov vykázaných v účtovnej závierke. Ekonomickú realitu je možné ovplyvniť transakciami, ktoré sa oceňujú odhadom. Tabuľka 1 uvádza priemerné dosiahnuté (skutočné) výsledky pomerových ukazovateľov podniku za roky 2013 – 2018 a priemerné výsledky pomerových ukazovateľov bez započítania účtovných odhadov vrátane ich zmien. Tabuľka obsahuje doplnkové údaje o minimálnych a maximálnych hodnotách pomerových ukazovateľov dosiahnutých za sledované obdobia.

Obrázok 1  Výsledky priemerných hodnôt ukazovateľov v dňoch, v koef. a v % vrátane ich zmien

Ukazovatele	Dosiahnuté výsledky			Nezapočítané účtovné odhady
	min.	max.	Priemer	Odpisy	% Δ	OP	% Δ	Rezervy	% Δ
Ukazovatele aktivity
Doba obratu aktív	89,81	185,34	127,74	191,27	49,73	142,84	11,82	127,74	0,00
Doba obratu OM	26,69	104,28	66,28	66,28	0,00	81,20	22,51	66,28	0,00
Doba obratu zásob	5,06	56,31	29,93	29,93	0,00	39,41	31,66	29,93	0,00
Doba obratu POS	8,56	17,81	12,33	12,33	0,00	17,92	45,32	12,33	0,00
Doba obratu ZOS	4,70	32,08	11,48	11,48	0,00	11,48	0,00	11,48	0,00
Obrat aktív	1,97	4,06	3,00	2,12	-29,34	2,74	-8,59	3,00	0,00
Obrat obežného majetku	3,50	13,68	6,67	6,67	0,00	5,98	-10,44	6,67	0,00
Obrat zásob	6,48	72,07	26,90	26,90	0,00	25,93	-3,60	26,90	0,00
Obrat POS	20,15	42,66	30,60	30,60	0,00	22,64	-26,01	30,60	0,00
Obrat ZOS	11,38	77,68	48,64	48,64	0,00	48,64	0,00	48,64	0,00
Ukazovatele zadlženosti
Ukazovateľ zadlženosti	10,24	51,83	28,17	18,52	-34,24	23,94	-15,00	22,21	-21,15
Ukazovateľ samofinancovania	48,17	89,76	71,83	81,48	13,42	76,06	5,88	77,79	8,29
Finančná páka	1,11	2,08	1,46	1,24	-14,74	1,34	-7,92	1,33	-8,80
Koeficient zadlženosti	0,11	1,08	0,46	0,24	-46,91	0,34	-25,20	0,33	-28,00
Koeficient finančnej samostatnosti	0,93	8,76	4,08	6,54	60,27	4,52	10,89	7,84	92,16
Ukazovatele likvidity
Pohotová likvidita	0,05	3,50	1,13	1,13	0,00	1,13	0,00	1,32	16,99
Bežná likvidita	0,16	5,33	1,88	1,88	0,00	1,88	0,00	2,18	16,16
Celková likvidita	1,01	9,48	4,04	4,04	0,00	4,68	15,77	4,61	14,01
Ukazovatele rentability
ROA (EBIT), ROI	-17,10	78,92	14,68	22,56	53,65	20,17	37,38	16,24	10,63
ROE (EAT)	-30,40	97,30	15,04	25,32	68,36	23,40	55,56	16,74	11,30
ROCE	-25,40	111,79	19,46	27,92	43,49	26,85	37,97	21,07	8,27
ROS (EBIT)	-5,52	19,42	3,81	8,86	132,46	6,08	59,66	4,33	13,65

kde: OM – obežný majetok, POS – pohľadávky z obchodného styku, ZOS – záväzky z obchodného styku, EBIT – výsledok hospodárenia pred úrokmi a zdanením, EAT – výsledok hospodárenia po zdanení, ROA – rentabilita aktív, ROI – rentabilita celkového kapitálu, ROE – rentabilita vlastného imania, ROCE – rentabilita investovaného kapitálu, ROS – rentabilita tržieb.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe účtovných závierok podniku

Prípad odpisy

Medzi priemernými výsledkami dosiahnutými podnikom a priemernými výsledkami bez započítania účtovných odpisov vznikajú rozdiely pri ukazovateľoch aktivity, rentability a zadlženosti. Pri ukazovateľoch likvidity nevznikli rozdiely medzi skúmanými výsledkami, pretože odpisovaný dlhodobý majetok patrí do likvidnosti 4. stupňa (takmer nelikvidný) a nepodieľa sa na konštrukcii ukazovateľa.

Z ukazovateľov aktivity majú odpisy vplyv len na ukazovateľ doby obratu aktív (aj obrat aktív), ktorý sa z priemernej dosiahnutej hodnoty takmer 128 dní zvýšil na hodnotu 191 dní bez započítania odpisov, čo je nárast o 49,73 %. Ukazovatele aktivity jednotlivých druhov majetku vychádzajú z údajov o majetku v súvahe zo stĺpca netto, v ktorom je prvotné ocenenie majetku upravené okrem opravných položiek aj o oprávky (kumulované odpisy). Nezapočítané odpisy nadhodnotili celkový majetok v netto ocenení, čoho následkom je nárast doby obratu celkového majetku (pokles obratu celkových aktív). Odpisy neovplyvňujú ukazovatele aktivity obežného majetku, a tým ani ukazovatele aktivity zásob a pohľadávok, pretože odpisy sú už súčasťou nákladov podnikových výkonov a uhrádzajú sa z tržieb za predané výkony. Odpisy nemajú dopad ani na ukazovatele aktivity záväzkov z obchodného styku, pretože medzi odpismi a záväzkami alebo nákladmi na obstaranie predaného tovaru a výrobnej spotreby neexistuje väzba.

Priemerné výsledky ukazovateľov zadlženosti bez započítania odpisov v porovnaní s dosiahnutými podnikovými výsledkami znížili ukazovateľ zadlženosti (pokles o 34,24 %), koeficient zadlženosti (pokles o 46,91 %), finančnú páku (pokles o 14,74 %) a zvýšili ukazovateľ samofinancovania (rast o 13,42 %) a koeficient finančnej samostatnosti (nárast o 60,27 %). Odpisy ovplyvňujú výsledok hospodárenia, ktorý sa ako novovytvorený vlastný zdroj krytia majetku prevádza do vlastného imania. Nezapočítané odpisy nadhodnocujú vlastné imanie, čím sa zvýši pomer medzi vlastnými a cudzími zdrojmi financovania činnosti podniku, t. j. celková zadlženosť podniku sa zníži.

Nezapočítané odpisy majú zo skúmaných ukazovateľov najväčší dopad na ukazovatele rentability, ktorých priemerné hodnoty sa pozitívne zvýšili o 132,46 % pri ROS, o 68,36 % pri ROE, o 53,65 % pri ROA a pri ROCE o 43,49 % v porovnaní s priemernými dosiahnutými hodnotami ukazovateľov. Nezapočítané odpisy znižujú objem nákladov, a tým sa zvyšuje výkonnosť podniku, ktorého meradlom je výsledok hospodárenia ako efekt podnikateľskej činnosti vymedzený na rôznej báze (EAT, EBT, EBIT). Odpisy nevplývajú na spotrebované vstupy vyjadrené tržbami, čoho následkom je najvyšší rast ukazovateľa ROS. Ukazovatele ROE, ROA (aj ROI) a ROCE sú citlivé na viazané vstupy, čo má dopad na rast ukazovateľov v nižšej miere ako ROS.

Prípad opravné položky

Komparáciou priemerných dosiahnutých podnikových výsledkov a priemerných výsledkov bez započítania opravných položiek sa preukázalo (viď tabuľka 1), že opravné položky vplývajú na ukazovatele likvidity, aktivity, zadlženosti a rentability.

Z ukazovateľov aktivity bol kvantifikovaný najväčší rozdiel medzi priemernými dosiahnutými výsledkami a nezapočítanými opravnými položkami pri dobe obratu pohľadávok z obchodného styku (rast o 45,32 %). Pri ostatných ukazovateľoch aktivity sa zvýšili hodnoty o 11,82 % pri dobe obratu aktív, o 22,51 % pri dobe obratu obežného majetku a pri dobe obratu zásob o 31,66 %. Opačný účinok mali ukazovatele obratu, ktoré sa znížili. Opravné položky upravujú ocenenie majetku vtedy, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Nezapočítané opravné položky nadhodnotili majetok, zvýšila sa viazanosť majetku v určitej konkrétnej forme majetku, čoho následkom je rast doby obratu aktív (obežného majetku, zásob, pohľadávok). Opravné položky sa netvoria k záväzkom, preto nemajú vplyv na ukazovatele obratu a doby obratu krátkodobých záväzkov.

Za skúmané obdobia dosiahol podnik priemernú hodnotu ukazovateľa zadlženosti vo výške 28,17 %
a bez započítania opravných položiek 23,94 % (pokles o 15 %). Rovnako došlo k poklesu finančnej páky (pokles o 7,92 %) a koeficientu zadlženosti (zníženie o 25,20 %), čo vypovedá o zlepšení finančného zdravia podniku. Nezapočítané opravné položky v porovnaní s vykázanými priemernými výsledkami ukazovateľov zvýšili ukazovateľ samofinancovania o 5,88 % a koeficient finančnej samostatnosti o 10,89 %. Opravné položky vplývajú na výšku vlastného imania a ich nezapočítanie zvýši pomer medzi vlastnými a cudzími zdrojmi financovania činnosti podniku, čoho následkom je pokles zadlženosti podniku.

Z ukazovateľov likvidity majú opravné položky vplyv len na ukazovateľ celkovej likvidity, ktorý sa z dosiahnutej priemernej hodnoty 4,04 zvýšil na hodnotu 4,68 bez započítania opravných položiek, čo je nárast o 15,77 %. Nezapočítané opravné položky zvyšujú hodnotu obežného majetku, ale nevplývajú na celkové krátkodobé záväzky (k záväzkom sa opravné položky netvoria). V prípade, že podnik vykazuje v účtovnej závierke zásoby v prvotnom ocenení (nepredajné, poškodené, nepotrebné alebo neexistujúce zásoby) a pohľadávky nevymožiteľné, je obežný majetok nadhodnotený a finančná situácia podniku je skreslená a nesprávna. Skreslená hodnota ukazovateľa vytvára predpoklad, že podnik nemá problém speňažiť obežný majetok v určitom čase na hotovosť a dokáže uspokojiť svojich veriteľov. Priemerné dosiahnuté výsledky pohotovej likvidity (1,13) podniku sú totožné s hodnotou bez započítania opravných položiek. Pri finančných účtoch neexistuje opodstatnený predpoklad zníženia ich hodnoty pod účtovnú hodnotu (opravné položky sa netvoria). Opravné položky nemali vplyv ani na ukazovateľ bežnej likvidity (hodnota 4,88). Pri inkasovateľných pohľadávkach nie je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí (informácie o inkasovateľných pohľadávkach poskytujú poznámky k účtovnej závierke). Opravné položky nevplývajú na ukazovatele bežnej a pohotovej likvidity hlavne z dôvodu, že podnik nevykazuje v súvahe krátkodobý finančný majetok (majetkové cenné papiere na obchodovanie).

Nezapočítané opravné položky zvýšili priemerné hodnoty ukazovateľov rentability pri ROS o 59,66 %, ROE o 55,56 %, ROA o 37,38 % a pri ROCE o 37,97 % v porovnaní s priemernými dosiahnutými výsledkami za sledované obdobia. Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k majetku z dôvodu čiastočného alebo úplného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku ovplyvňuje objem nákladov a v prípade zásob vlastnej výroby objem výnosov v položke zmena stavu vnútroorganizačných zásob, čo má dopad na výsledok hospodárenia. Nezapočítané opravné položky k majetku nadhodnotili výsledok hospodárenia, ktorý sa pozitívne podieľa na raste ukazovateľov rentability. Opravné položky ovplyvňujú viazané vstupy v aktívach, vlastnom imaní a investovanom kapitáli, čo sa prejavilo v nižšom raste ukazovateľov ROA, ROE a ROCE v porovnaní s ukazovateľov ROS (opravné položky sú bez vplyvu na spotrebované vstupy vyjadrené tržbami).

Prípad rezervy

Medzi priemernými výsledkami dosiahnutými podnikom a priemernými výsledkami bez započítania rezerv vznikajú rozdiely pri ukazovateľoch zadlženosti, likvidity a rentability. Pri ukazovateľoch aktivity nevznikajú rozdiely medzi skúmanými výsledkami, pretože rezervy nepatria do štruktúry aktív, a ani medzi krátkodobé záväzky z obchodného styku.

Priemerné výsledky ukazovateľov zadlženosti bez započítania rezerv v porovnaní s dosiahnutými podnikovými výsledkami znížili ukazovateľ zadlženosti (pokles o 21,15 %), koeficient zadlženosti (pokles o 28,00 %) a finančnú páku (pokles o 8,80 %) a zvýšili ukazovateľ samofinancovania (rast o 8,29 %) a koeficient finančnej samostatnosti (nárast o 92,16 %). Rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením a s neurčitou výškou. Nezapočítané rezervy mali v súvahe dopad na objem vlastného imania a záväzkov, pričom ich účinok bol na hodnotu celkových pasív nulový, t. j. zmenil sa len pomer medzi vlastnými a cudzími zdrojmi krytia majetku. Nadhodnotenie vlastného imania a podhodnotenie cudzích zdrojov zlepšuje navonok finančnú stabilitu podniku.

Nezapočítané rezervy pozitívne zvýšili priemerné hodnoty ukazovateľov pohotovej likvidity o 16,99 %, bežnej likvidity o 16,16 % a celkovej likvidity o 14,01 % v porovnaní s priemernými dosiahnutými výsledkami podniku. Krátkodobé rezervy sa podieľajú na štruktúre krátkodobých záväzkov, preto ich nezapočítanie zvýšilo hodnoty všetkých troch ukazovateľov likvidity.

Priemerné výsledky ukazovateľov rentability sa bez započítania rezerv zvýšili o 13,65 % pri ROS, o 11,30 % pri ROE, o 10,63 % pri ROA a pri ROCE o 8,27 % oproti priemerným dosiahnutým podnikovým výsledkom. Nezapočítané rezervy na náklady zvýšili výsledok hospodárenia, čo má pozitívny dopad na výkonnosť podniku. Rezervy nemajú vplyv na spotrebované vstupy vyjadrené tržbami, a tak sa z ukazovateľov rentability zvýšil najviac ukazovateľ ROS. Nezapočítané rezervy nemajú dopad ani na celkovú bilančnú sumu, mení sa len finančná štruktúra pasív, a teda pomer medzi vlastnými a cudzími zdrojmi podniku, čo sa prejaví v ukazovateľoch ROE (vplyv dlhodobých a krátkodobých rezerv) a ROCE (vplyv dlhodobých rezerv).

Odpisy, opravné položky a rezervy ako účtovné odhady vplývajú spoločne len na jeden prvok v účtovných výkazoch, a to na vlastné imanie. Hodnota vlastného imania vykázaná v súvahe na strane pasív závisí od ocenenia majetku a záväzkov. Vlastné imanie je možné nadhodnotiť predĺžením zostatkovej doby odpisovania alebo znížením sadzby odpisovania, bezdôvodným zrušením opravných položiek alebo rezerv, prípadne žiadnou tvorbou opravných položiek alebo rezerv, čoho následkom je pokles ukazovateľov zadlženosti podniku. Dôvodom účelového znižovania zadlženosti, resp. skresľovania štruktúry finančných zdrojov pomocou účtovných odhadov môže byť: jednoduchšie alebo lacnejšie získanie úverov a pôžičiek, poškodenie veriteľa, získanie investorov, vyplatenie podielov na zisku alebo bonusov pre manažérov, ako aj oddialenie úpadku. Ustanovenie § 67a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov hovorí, že spoločnosti hrozí úpadok, ak je pomer vlastného imania a záväzkov nižší ako 8 %.

Odpisy a opravné položky vplývajú na ocenenie jednotlivých položiek majetku, čo má dopad na ukazovatele celkovej aktivity a v prípade opravných položiek aj na ukazovatele aktivity viažuce sa k obežnému majetku. Nadhodnotením majetku sa doba obratu majetku zvyšuje a naopak obrat majetku znižuje, čo nevytvára pozitívny obraz pri hodnotení podnikovej výkonnosti u záujmových skupín.

Opravné položky a rezervy vplývajú na ukazovatele likvidity. Účelové zrušenie rezerv podhodnotí krátkodobé zdroje financovania a zrušenie opravných položiek alebo žiadna tvorba opravných položiek nadhodnotí krátkodobý majetok, čo sa prejaví v raste ukazovateľov likvidity. Podnik tak získava navonok pozitívny obraz o svojej finančnej situácii u veriteľov, dodávateľov tovarov a služieb. Problémom pri skúmaní bežnej a pohotovej likvidity bola skutočnosť, že podnik nevykazoval v súvahe krátkodobý finančný majetok, ktorý patrí medzi najlikvidnejší majetok. Povinnosť úpravy ocenenia hodnoty krátkodobého finančného majetku je pri cenných papieroch na obchodovanie, čo má dopad na všetky sledované ukazovatele likvidity. Súčasťou krátkodobého finančného majetku je aj virtuálna mena (kryptomena), ktorá sa  nadobúda ťažbou, odplatne, výmenou za iný majetok, službu alebo inú virtuálnu menu. Virtuálna mena sa oceňuje reálnou hodnotou, ktorou je v zmysle § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve trhová hodnota v deň ocenenia (ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu). Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa virtuálna mena nepreceňuje (neoceňuje sa aktuálnou reálnou hodnotou), t. j. opravné položky sa k virtuálnej mene netvoria (bez vplyvu na ukazovatele likvidity). Je potrebné poznamenať, že v Českej republike sa hodnota ocenenia virtuálnej meny (využívaný pojem „digitálna mena“) upravuje, pretože je považovaná za zásoby. Opravné položky k digitálnej mene vplývajú na ukazovateľ celkovej likvidity na rozdiel od Slovenska.

Odpisy, opravné položky a rezervy (nie rezervy v súvislosti s obstaraním majetku) ovplyvňujú absolútny ukazovateľ výsledok hospodárenia. Podniky zámerným zvyšovaním výsledku hospodárenia pomocou predlžovania zostatkovej doby odpisovania, bezúčelovým zrušením rezerv a opravných položiek, nedodržiavaním zásady opatrnosti zlepšujú obraz o svojej výkonnosti, t. j. ukazovatele rentability rastú. Používatelia účtovnej závierky nadobúdajú skreslený obraz o tom, že podnik dokáže vytvárať nové zdroje, resp. dosahovať zisk používaním investovaného kapitálu.

Záver

Významným nástrojom účtovnej politiky je oceňovanie. Pri oceňovaní majetku, záväzkov, výnosov a nákladov sa používajú rôzne oceňovacie veličiny, metódy, ale aj odhady. Odhady zohľadňujú predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Cieľom príspevku bolo zhodnotiť vplyv účtovných odhadov vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom pomerových ukazovateľov vo vybranom výrobnom podniku. Riadením účtovných odhadov môže podnik účelovo skresľovať svoju finančnú situáciu a výkonnosť, čo sa prejaví na výsledných hodnotách ukazovateľov aktivity, zadlženosti, likvidity a rentability. Predĺženie zostatkovej doby odpisovania alebo zníženie sadzieb odpisovania, zrušenie opravných položiek a rezerv na náklady ovplyvní pozitívne ukazovatele rentability a zadlženosti. Neprimeranou úpravou odpisov a opravných položiek je možné majetok nadhodnotiť, čo ovplyvní negatívne ukazovatele aktivity alebo majetok podhodnotiť, čím sa efektivita využívania majetku zlepší. Na ukazovatele likvidity vplývajú krátkodobé rezervy a opravné položky viažuce sa k obežnému majetku. Ukazovatele sa pozitívne zvýšia, ak podnik účelovo zruší rezervy alebo opravné položky. Skreslené výsledné hodnoty pomerových ukazovateľov môžu negatívne ovplyvniť používateľov účtovnej závierky pri ich rozhodovaní alebo oddialiť hroziaci úpadok.

Autorka: Janka Vinceová

---

Bibliografia

Deloitte. (2021). IASB finalises amendments to IAS 8 regarding accounting estimates. Získané 1. marca 2021, z https://www.iasplus.com/en/news/2021/02/ias-8.

KNÁPKOVÁ, A., PAVELKOVÁ, D., REMEŠ, D., ŠTEKER, P. (2017). Finanční analýza (3. vyd.). Praha: Grada Publishing.

KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. (2011). Finančný manažment. Bratislava: Iura Edition.

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 230454/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

RŮČKOVÁ, P. (2015). Finanční analýza: Metody, ukazatele, využití v praxi (5. vyd.). Praha: Grada Publishing.

SEDLÁČEK, J. (2011). Finanční analýza podniku. Brno: Computer Press.

SYNEK, M. a kol. (2011). Manažerská ekonomika (5. vyd.). Praha: Grada Publishing.

ŠLOSÁROVÁ, A., BLAHUŠIAKOVÁ, M. (2017). Analýza účtovnej závierky. Bratislava: Wolters Kluwer. 

ZALAI, K. a kol. (2016). Finančno-ekonomická analýza podniku (9. vyd.). Bratislava: Sprint 2.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.