Vplyv účtovných odhadov na výsledky predikčných modelov

Účtovné odhady vplývajú na hodnotu prvkov majetku, vlastného imania, záväzkov, nákladov a výnosov prezentovaných v účtovnej závierke. Účtovná závierka poskytuje východiskové údaje pre skúmanie možností predpovedania podnikovej krízy pomocou predikčných metód finančnej analýzy ex-ante. Cieľom príspevku je zhodnotiť vplyv účtovných odhadov vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom vybraných predikčných modelov vo vybranom podniku. Problematika je ilustrovaná na príklade podniku z oblasti priemyselnej výroby a vychádza zo zverejnených údajov v registri účtovných závierok. V úvode príspevku sa uvádzajú základné teoretické poznatky o účtovných odhadoch a o metódach finančnej analýzy ex-ante. Hlavnou časťou predloženého príspevku je prezentácia výstupov, v ktorej sa poukazuje na rozdiely medzi priemernými výsledkami predikčných modelov dosiahnutých podnikom za roky 2013 – 2018 a priemernými výsledkami predikčných modelov bez započítania jednotlivých prípadov účtovných odhadov. V závere je zhodnotený vplyv účtovných odhadov na výsledky súhrnných ukazovateľov.

Medzi najdôležitejšie nástroje účtovnej politiky patrí oceňovanie. Oceňovanie upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej aj zákon o účtovníctve) v piatej časti zákona s názvom „Spôsoby oceňovania“ a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 230454/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej aj postupy účtovania). Pri oceňovaní majetku, záväzkov, výnosov a nákladov sa využívajú rôzne metódy, rôzne oceňovacie veličiny a vo viacerých prípadoch odhady (Šlosárová a Blahušiaková, 2017).

Účtovné odhady sú peňažné sumy v účtovnej závierke, ktoré sú predmetom neistoty merania (Deloitte, 2021). Účtovné odhady zohľadňujú predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Podľa Gosha a Siriviriyakulaia zobrazujú účtovné odhady subjektívne predpoklady, neistotu merania a zložité procesy (2019), na základe ktorých sa sťažuje určenie primeranosti a presnosti účtovných odhadov a tvorí sa priestor pre predsudky a chyby manažérov (Griffit, Hammersley a Kadous, 2015). Účtovnými odhadmi sa v príspevku rozumejú odpisy, opravné položky a rezervy. Ocenenie majetku sa upravuje odpisovaním a tvorbou opravných položiek. Podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve odpisuje účtovná jednotka hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok „počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku.“ Dlhodobý nehmotný a hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov (§ 20 ods. 1 postupov účtovania). Odpisy vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty dlhodobého nehmotného a hmotného majetku. Opravnými položkami sa upravuje ocenenie majetku podľa § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve vtedy, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. „Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.“ Rezervy sú záväzky, ktorých časové vymedzenie alebo výška je neistá (§ 26 ods. 5 zákona o účtovníctve). Rezervy sa oceňujú „odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt (§ 19 ods. 1 postupov účtovania).

Účtovné odhady vplývajú v účtovnej závierke na prvky: majetok, vlastné imanie, záväzky, náklady a výnosy (tvorba opravných položiek k zásobám vlastnej výroby) a ich neprimeranou úpravou je možné znížiť spoľahlivosť a vierohodnosť účtovnej závierky. Účtovná závierka je základným a východiskovým informačným zdrojom pre finančnú analýzu. Finančná analýza podľa Šlosárovej a Blahušiakovej hodnotí údaje z výkazov účtovnej závierky, odhaľuje silné a slabé stránky hospodárenia podniku, „je pohľadom do minulosti, ale zároveň je i základňou na prognózovanie vývoja finančnej situácie do budúcnosti“ (2017, s. 282). Externí analytici využívajú na hodnotenie finančnej situácie a výkonnosti podniku (podnik a účtovná jednotka sú považované za synonymá) intenzitné ukazovatele (aktivity, likvidity, rentability, zadlženosti, trhovej hodnoty) a účelovo vybrané ukazovatele, resp. súhrnné ukazovatele označované aj ako metódy predikcie, modely včasnej výstrahy, finančná analýza ex-ante.

Metódy účelovo vybraných ukazovateľov (bonitné a bankrotné modely) priraďujú podniku jeden výsledný hodnotiaci koeficient, ktorý do značnej miery uľahčí rozhodovanie o stabilite alebo nestabilite finančného zdravia podniku (Růčková, 2015), t. j. bonitné a bankrotné modely predstavujú syntetický pohľad na finančné zdravie podniku. Bonitou sa rozumie hodnota a dôveryhodnosť podniku na finančnom trhu. Vyjadruje solventnosť, kredibilitu a schopnosť podniku zhodnocovať vlastný kapitál. Bonitné modely sa podľa Knápkovej a kol. zakladajú na diagnostike finančného zdravia podniku pomocou bodového hodnotenia za jednotlivé hodnotené oblasti hospodárenia. Podľa počtu dosiahnutých bodov sa podnik zaradí do určitej kategórie (2017), a to medzi dobrý alebo zlý podnik (Růčková, 2015). Jenčová vysvetľuje, že bonitné modely odpovedajú na otázku do akej miery má podnik finančné ťažkosti alebo či je finančne zdravý (2016). Bodové stupnice sa zvyčajne určujú expertnými metódami a vychádzajú z váženého súčtu bodov, na základe ktorých sa predikuje finančný vývoj podniku (Zalai a kol., 2016). Bonitné modely sa zameriavajú hlavne na vlastníkov a investorov. Bankrotom sa vo všeobecnosti vykladá insolvencia podniku. Slovenská právna úprava využíva pojem „úpadok“ a v zmysle ustanovenia § 67a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník hrozí spoločnosti úpadok, „ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.“ Růčková objasňuje, že bankrotné modely informujú o možnosti hroziace bankrotu v blízkej budúcnosti a vychádzajú z predpokladu, že v podniku dochádza niekoľko rokov pred úpadkom k určitým anomáliám (2015). Medzi najčastejšie symptómy úpadku podnikov patria problémy s likviditou, vysoká zadlženosť, nedostatočná ziskovosť, nedostatočná výška obežného majetku, nízka rentabilita aktív, vysoká doba obratu zásob.

Autori predikčných modelov vychádzajú z predpokladu, že účtovná závierka poskytuje verné a pravdivé informácie o finančnej situácii a výkonnosti podniku. Bankroty podnikov a škandály s nimi spojené (Enron, Worldcom, Tyco, Lehman Brothers, Parmalat, Ahold a i.) vyvolávajú množstvo otázok týkajúcich sa dôveryhodnosti účtovníctva v oblasti riadenia podnikov a investícií. Účtovné odhady sú jedným z nástrojov, pomocou ktorých môže manažment podniku skresliť finančné výsledky podniku, a tým ovplyvniť používateľov účtovnej závierky pri ich rozhodovaní. Množstvo autorov zdôrazňuje, že účtovné odhady na jednej strane zvyšujú význam finančných informácií na predpovedanie budúcich peňažných tokov a ziskov, ale na druhej strane ich manažment podniku často zneužíva (Lev, Li a Sougiannis, 2010; Griffit a kol., 2015; Hetrick a Peecher, 2015). Výskumy v oblasti účtovných odhadov sú orientované hlavne na ich: dôležitosť vo finančnom výkazníctve (Bratten a kol., 2013; Griffith, Hammerssley a Kadous, 2015); hodnotenie vo finančnom výkazníctve a užitočnosť pre rozhodovanie (Akamah, Czerney a Omer, 2019); skresľovanie manažérmi pri plnení podnikových cieľov, čím sa stávajú menej informatívnymi (Beaver, McNichols a Nelson, 2003; Comprix a Muller, 2011; Albrecht, Kim a Lee, 2017); príležitostné zmeny pre skresľovanie zisku (Albrecht, Kim a Lee, 2017; Beaulieu, Hayes a Timoshenko, 2018; Pakaluk, 2017); zmeny pre prežitie podnikov s finančnými problémami (Gosh a Siriviriyakul, 2019). Dichev a kol. vysvetľujú, že v literatúre sa venuje malá pozornosť častým zmenám významných účtovných odhadov (2013), avšak výskumom v oblasti vplyvu účtovných odhadov na spoľahlivosť predikčných modelov nie je venovaná ani malá pozornosť. Účtovné odhady ovplyvňujú prvky v súvahe a vo výkaze ziskov a strát a ich neprimeraná úprava môže významne ovplyvniť úsudok záujmových skupín pri hodnotení finančnej situácie pomocou finančnej analýzy ex-ante.

Cieľom príspevku je zhodnotiť vplyv účtovných odhadov, a to odpisov, opravných položiek a rezerv vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom predikčných modelov vo vybranom podniku. Pre dosiahnutie cieľa príspevku bola sformulovaná výskumná otázka: Ako vplývajú účtovné odhady na výsledky vybraných predikčných metód?

Metodológia

Pri skúmaní problematiky dopadu účtovných odhadov na výsledky predikčných modelov sa využil prístup pomocou prípadovej štúdie. Prípadová štúdia sa zameriava na účtovné odhady, ktoré intenzívne preukazujú tri vybrané prípady: odpisy, opravné položky a rezervy. Problematika je ilustrovaná na príklade podniku, ktorý pôsobí v priemyselnej výrobe. Podnik bol vybraný zámerným výberom na základe kritérií: pôsobnosť na Slovensku a vykazovanie účtovných odhadov v účtovnej závierke. Hlavnými informačnými zdrojmi boli verejne dostupné účtovné závierky vybraného podniku za roky 2013 – 2018 získané z registra účtovných závierok. Výpočty a tabuľky boli spracované softwarovým nástrojom Excel od spoločnosti Microsoft Office.

Pre splnenie cieľa príspevku bola aplikovaná metóda komparácie súhrnných ukazovateľov (predikčné modely). Súhrnné ukazovatele sa vo finančnej analýze využívajú pre komplexné hodnotenie finančnej situácie podniku v podobe jednej číselnej charakteristiky. Pre potreby štúdie bolo vybraných sedem predikčných modelov, ktorých výber vychádzal z kategórií: najpoužívanejších modelov v podnikateľskej praxi (Altmanov model Zeta pre podniky neobchodovateľné na finančných trhoch, Altmanov model Z’ skóre modifikovaný autorkami Kislingerovou a Neumaierovou); predikčnej spoľahlivosti bankrotových modelov podľa Kráľa (modif. Tafflerov model – spoľahlivosť 95 %, Springate model – spoľahlivosť 92,50 %) (2018); pochádzajúcich z Českej republiky (index IN99 od manželov Neumaierovcov) a predikčných modelov pochádzajúcich zo Slovenska (Delina a Packová model, Gurčíkov index). Celkový postup pre zisťovanie vplyvu účtovných odhadov na výsledky predikčných modelov vychádzal z krokov:
1) vytvorenie troch kópií účtovných výkazov pre odpisy, opravné položky a rezervy z vykázaných účtovných závierok (2013 – 2018). V kópiách výkazov pre odpisy sa anulovali položky odpisov, skontrolovali sa súčtové riadky vo výkaze ziskov a strát, následne sa upravili príslušné položky vzťahujúce sa k odpisom v súvahe vrátane kontroly súčtových riadkov a bilančnej kontinuity (rovnaký postup aj pri opravných položkách a rezervách); 2) kvantifikácia vybraných súhrnných ukazovateľov (tabuľka 1; tabuľka neobsahuje komplexné hodnotenie finančnej situácie podniku, hodnotenie je pre výskum nepodstatné) z vykázaných účtovných závierok účtovnej jednotky a z účtovných závierok bez započítaných účtovných odhadov (jednotlivo pre odpisy, opravné položky a rezervy) za účtovné obdobia 2013 – 2018 vrátane výpočtov ich aritmetických priemerov; 3) komparácia výsledkov priemerných hodnôt súhrnných ukazovateľov vykázaných účtovnou jednotkou s priemernými hodnotami súhrnných ukazovateľov bez započítania odpisov, opravných položiek a rezerv pomocou percentuálnych zmien absolútnych ukazovateľov; 4) zistenie podielu pomerových ukazovateľov na celkovej zmene súhrnného ukazovateľa metódou aditívnych väzieb; 5) zhodnotenie vplyvu účtovných odhadov na súhrnné ukazovatele metódou jednoduchého súčtu poradia, v rámci ktorej sa zaradili jednotlivé prípady účtovných odhadov od najmenších zmien po zmeny najväčšie a na danom základe bolo pridelené celkové poradie zmien.

Tabuľka 1 Výpočet súhrnných ukazovateľov

Súhrnné ukazovatele	Výpočet
Altmanov model Zeta (Altman a Hotchkiss, 2006)	Z = 0,717 * (ČPK / celkové aktíva) + 0,847 * (nerozdelený zisk / celkové aktíva) + 3,107 (EBIT / celkové aktíva) + 0,420 * (trhová hodnota vlastného imania) + 0,998 * (tržby / celkové aktíva); trhová hodnota vlastného imania = účtovná hodnota vlastného imania
Altmanov model mod. Kislingerovou a Neumaierovou (in Knápková a kol., 2017)	Z-skóre = 1,200 * (ČPK / aktíva) + 1,400 * (nerozdelený zisk / aktíva) + 3,300 * (EBIT / aktíva) + 0,600 * (trhová hodnota vlastných zdrojov / cudzie zdroje) + 1,000 * (tržby / aktíva) – 1,000 * (záväzky po lehote splatnosti / tržby); trhová hodnota vlastných zdrojov = účtovná hodnota vlastných zdrojov
Delina a Packová model (2013)	P’= 2,86 – 0,0001278 * (finančný majetok – KZC) / (náklady na hospodársku činnosť – odpisy)) + 0,04851 * (nerozdelený zisk / pasíva) + 0,2136 * (EBIT / pasíva) – 0,000071 * (základné imanie / záväzky) + 0,0001068 * (CF / pasíva) – 0,0006116 * (EBT / tržby za vlastné výkony a tovar)
Gurčíkov index (2002)	G = 3,412 * (nerozdelený zisk / pasíva) + 2,226 * (EBT / pasíva) + 3,277 * (EBT / tržby) + 3,149 * (CF / pasíva) -2,063 * (zásoby / tržby)
Springate model (1983)	S = 1,03 * (ČPK / aktíva) + 3,07 * (EBIT / aktíva) + 0,66 * (EBT / KZC) + 0,4 * (tržby / aktíva)
Tafflerov index (in Vochozka, 2011)	T2 = 0,53 * (EBIT / KZC) + 0,13 * (obežný majetok / cudzie zdroje) + 0,18 * (KZC / aktíva) + 0,16 * (tržby / aktíva)
IN99 (in Knápková a kol., 2017)	IN99 =  -0,017 * (aktíva / cudzie zdroje) + 4,573  * (EBIT / aktíva) + 0,481 * (tržby / aktíva) + 0,015 * (obežné aktíva / KZC)

kde: ČPK – čistý pracovný kapitál, EBIT – výsledok hospodárenia pred úrokmi a zdanením, EBT – výsledok hospodárenia pred zdanením, EAT – výsledok hospodárenia po zdanení, CF – peňažný tok,   KZC – krátkodobé záväzky celkom.

Zdroj: vlastné spracovanie podľa autorov

Výsledky

V tabuľke 2 sú zobrazené doplnkové informácie o minimálnych a maximálnych výsledkoch modelov dosiahnutých podnikom za roky 2013 – 2018 (interpretácia vývoja výsledkov sa nepovažuje za náležitú). Pozornosť je zameraná na komparáciu vypočítaných priemerných hodnôt predikčných modelov vykázaných podnikom za roky 2013 – 2018 a bez započítania účtovných odhadov jednotlivo pre odpisy, opravné položky a rezervy (tabuľka 2). 

Tabuľka 2 Výsledky priemerných hodnôt súhrnných ukazovateľov v koef. a komparácia zmien v %

Modely	Dosiahnuté výsledky			Nezapočítané účtovné odhady
	min.	max.	priemer	odpisy	% Δ	OP	% Δ	rezervy	% Δ
Zeta	3,437	8,309	5,815	6,118	5,21	5,920	1,80	7,487	28,76
Z-skóre mod.	3,857	10,416	7,027	7,744	10,22	7,252	3,21	9,408	33,90
P’ model	2,861	3,028	2,920	2,937	0,60	2,931	0,38	2,925	0,19
G-index	1,254	3,210	2,171	2,588	19,19	2,267	4,43	2,373	9,31
S model	0,635	5,813	2,501	3,118	24,72	2,821	12,82	2,713	8,50
T2 model	0,466	2,616	1,313	1,834	39,70	1,471	12,09	1,681	28,08
IN99	0,693	5,524	2,060	1,938	-5,92	2,170	5,34	2,077	0,81

Zdroj: vlastné spracovanie

Prípad odpisy

Priemerná hodnota Zety bez započítania odpisov (6,118) narástla o 5,21 % oproti priemerným dosiahnutým podnikovým výsledkom (5,815). Na raste Zety sa pozitívne podieľal ukazovateľ finančnej samostatnosti (17,76 %), ROA na báze EBIT (4,22 %), nerozdelený zisk vo vzťahu k aktívam (0,23 %) a negatívne obrat aktív (-15,72 %) a ČPK vo vzťahu k aktívam (-1,28 %). Nezapočítané odpisy zvýšili priemernú hodnotu Z-skóre mod. (7,744) v porovnaní s priemernou dosiahnutou hodnotou (7,027) o 10,22 %. Na rast modelu pozitívne vplýval koeficient finančnej samostatnosti (21,00 %), ROA na báze EBIT (3,71 %) a nerozdelený zisk vo vzťahu k aktívam (0,32 %) a negatívne obrat aktív (-13,03 %) a ČPK vo vzťahu k aktívam (-1,77 %). Priemerná dosiahnutá hodnota P’ modelu bola 2,920 a bez započítania odpisov sa zmenila na hodnotu 2,937, čo je nárast o 0,60 %. Na raste modelu sa pozitívne podieľali len dva pomerové ukazovatele, a to EBIT vo vzťahu k pasívam (0,58 %) a nerozdelený zisk vo vzťahu k pasívam (0,03 %). Priemerný G-index sa zvýšil z hodnoty 2,171 na hodnotu 2,588 bez započítania odpisov. Na rast modelu o 19,20 % mal pozitívny vplyv ukazovateľ nerozdeleného zisku vo vzťahu k pasívam (2,49 %), ROI na báze EBT (8,10 %), ROS (7,61 %) a cash flow vo vzťahu k pasívam (1,00 %). Nezapočítané odpisy zvýšili priemernú hodnotu S modelu (3,118) oproti dosiahnutým priemerným podnikovým výsledkom (2,501) o 24,72 %, pričom sa na raste podieľali pozitívne EBT vo vzťahu ku KZC (33,95 %), ROA na báze EBIT (9,69 %) a negatívne obrat celkových aktív (-14,65 %) a ČPK vo vzťahu k aktívam (-4,27 %). Tafflerov model modifikovaný (T2) sa zmenil z dosiahnutej priemernej hodnoty 1,313 na hodnotu 1,834 bez započítania odpisov, čo je nárast o 39,70 %. Na raste T2 sa pozitívne podieľal EBIT vo vzťahu ku KZC (51,94 %) a negatívny vplyv na model mali obrat aktív (-11,16 %) a KZC vo vzťahu k aktívam (-1,08 %). Nezapočítané odpisy znížili výslednú hodnotu bonitného modelu IN99 (1,938) oproti vykázaným priemerným výsledkom (2,060) o 5,92 %. Na poklese modelu sa pozitívne podieľal ukazovateľ ROA  na báze EBIT vo výške 17,51 % a negatívny vplyv na model mal obrat aktív vo výške -21,38 % a aktíva vo vzťahu k cudzím zdrojom -2,03 %.

Prípad opravné položky

Nezapočítané opravné položky zvýšili priemernú hodnotu Zety (5,920) o 1,80 % oproti priemerným dosiahnutým podnikovým výsledkom (5,815). Na raste Zety sa pozitívne podieľal ukazovateľ finančnej samostatnosti (3,21 %), ROA na báze EBIT (2,94 %), ČPK vo vzťahu k aktívam (0,95 %) a negatívne obrat aktív (-5,12 %) a nerozdelený zisk vo vzťahu k aktívam (-0,17 %). Priemerná hodnota Z-skóre mod. bez započítania opravných položiek (7,252) rastie oproti priemernej dosiahnutej hodnote (7,027) o 3,21 %. Na rast modelu pozitívne vplýval koeficient finančnej samostatnosti (3,80 %), ROA na báze EBIT (2,58 %), ČPK vo vzťahu k aktívam (1,32 %) a negatívne obrat aktív (-4,25 %) a nerozdelený zisk vo vzťahu k aktívam (-0,24 %). Priemerná vykázaná hodnota P’ modelu bola 2,920 a bez započítania opravných položiek sa zmenila na hodnotu 2,931, čo je nárast o 0,38 %. Na raste sa pozitívne podieľal ukazovateľ ROI na báze EBIT (0,40 %) a  negatívne nerozdelený zisk vo vzťahu k pasívam (-0,02 %). Priemerný G-index sa zvýšil z hodnoty 2,171 na hodnotu 2,267 bez započítania opravných položiek. Na rast modelu o 4,43 % mal pozitívny vplyv ukazovateľ ROI na báze EBT (5,64 %), ROS (3,42 %), cash flow vo vzťahu k pasívam (0,49 %) a negatívny vplyv mal ukazovateľ nerozdelený zisk vo vzťahu k pasívam (-1,89 %) a doba obratu zásob (-3,23 %). Nezapočítané opravné položky zvýšili priemernú hodnotu S modelu (2,821) oproti dosiahnutým priemerným podnikovým výsledkom (2,501) o 12,82 %, pričom sa na raste podieľali pozitívne EBT vo vzťahu ku KZC (7,66 %), ROA na báze EBIT (6,75 %), ČPK vo vzťahu k aktívam (3,19 %) a negatívne obrat celkových aktív (-4,78 %). T2 model sa zmenil z dosiahnutej priemernej hodnoty 1,313 na hodnotu 1,471 bez započítania odpisov, čo je nárast o 12,09 %. Na raste T2 sa pozitívne podieľal EBIT vo vzťahu ku KZC (11,72 %), obežný majetok vo vzťahu k cudzím zdrojom (4,50 %) a negatívne obrat aktív (-3,64 %) a KZC vo vzťahu k aktívam (-0,49 %). Nezapočítané opravné položky zvýšili výslednú hodnotu modelu IN99 (2,170) oproti vykázaným priemerným výsledkom (2,060) o 5,34 %. Na raste modelu sa pozitívne podieľal ukazovateľ ROA na báze EBIT (12,21 %), celková likvidita (0,46 %) a negatívne obrat aktív (-6,97 %) a aktíva vo vzťahu k cudzím zdrojom (-0,37 %).

Prípad rezervy

Priemerná hodnota Zety bez započítania rezerv (7,487) narástla o 28,76 % oproti priemerným dosiahnutým podnikovým výsledkom (5,815). Na raste Zety sa pozitívne podieľali ukazovateľ finančnej samostatnosti (27,14 %), ROA na báze EBIT (0,84 %), nerozdelený zisk vo vzťahu k aktívam (0,64 %) a ČPK vo vzťahu k aktívam (0,14 %). Nezapočítané rezervy zvýšili priemernú hodnotu Z-skóre mod. (9,408) v porovnaní s priemernou dosiahnutou hodnotou (7,027) o 33,90 %. Na rast modelu pozitívne vplýval koeficient finančnej samostatnosti (32,09 %), ROA na báze EBIT (0,74 %), nerozdelený zisk vo vzťahu k aktívam (0,88 %) a ČPK vo vzťahu k aktívam (0,19 %). Priemerná dosiahnutá hodnota P’ modelu bola 2,920 a bez rezerv sa zmenila na hodnotu 2,925, čo je nárast o 0,19 %. Na raste modelu sa pozitívne podieľali len dva pomerové ukazovatele, a to EBIT vo vzťahu k pasívam (0,12 %) a nerozdelený zisk vo vzťahu k pasívam (0,07 %). Priemerný G-index sa zvýšil z hodnoty 2,171 na hodnotu 2,373 bez započítania rezerv. Na rast modelu o 9,31 % mali pozitívny vplyv ukazovateľ nerozdelený zisk vo vzťahu k pasívam (6,93 %), ROI na báze EBT (1,61 %), ROS (0,78 %) a negatívny cash flow vo vzťahu k pasívam (-0,01 %). Nezapočítané rezervy zvýšili priemernú hodnotu S modelu (2,713) oproti dosiahnutým priemerným podnikovým výsledkom (2,501) o 8,50 %, pričom sa na raste podieľali pozitívne EBT vo vzťahu ku KZC (6,10 %), ROA na báze EBIT (1,94 %) a  ČPK vo vzťahu k aktívam (0,47 %). Tafflerov model mod. (T2) sa zmenil z dosiahnutej priemernej hodnoty 1,313 na hodnotu 1,681 bez započítania rezerv, čo je nárast o 28,08 %. Na raste T2 sa pozitívne podieľal obežný majetok vo vzťahu k cudzím zdrojom (18,90 %), EBIT vo vzťahu ku KZC (9,34 %) a negatívne KZC vo vzťahu k aktívam (-0,16 %). Nezapočítané rezervy zvýšili výslednú hodnotu IN99 (2,077) oproti vykázaným priemerným výsledkom (2,060) o 0,81 %. Na poklese modelu sa pozitívne podieľal ukazovateľ ROA na báze EBIT (3,50 %), ukazovateľ celkovej likvidity (0,41 %) a negatívne aktíva vo vzťahu k cudzím zdrojom (-3,10 %).

Diskusia

Na finančnú situáciu podniku vplýva okrem objektívnych (externých) činiteľov aj množstvo subjektívnych (interných) činiteľov, medzi ktoré patria účtovné odhady. Účtovné odhady sú jedným z nástrojov, pomocou ktorých môže manažment podniku ovplyvniť finančné výsledky prezentované v účtovnej závierke v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Výskumy potvrdzujú, že príležitostné zmeny účtovných odhadov sú využívané na skresľovanie zisku (Albrecht, Kim a Lee, 2017; Beaulieu, Hayes a Timoshenko, 2018; Pakaluk, 2017), a to nie len pre osobné stimuly manažérov (odmeny z vykázaného zisku), ale aj na ovplyvňovanie používateľov účtovnej závierky pri ich rozhodovaní (poskytovanie úverov finančnými inštitúciami, možná spolupráca obchodných partnerov, hodnotenie rizikovosti investícií investormi). Na hodnotenie finančného zdravia podniku využívajú externí analytici predikčné metódy finančnej analýzy ex-ante, avšak  nie všetky predikčné modely sú spoľahlivé a uplatniteľné v praxi. Vzťahom medzi účtovnými odhadmi a metódami predikcie nevenujú výskumy dostatočnú pozornosť, skôr sa zameriavajú na oblasť účtovných odhadov v účtovníctve alebo na oblasť finančnej analýzy ex-ante vo finančnom riadení podniku. Riešenie príspevku sa preto zaoberá otázkou: Ako vplývajú účtovné odhady na výsledky predikčných modelov?

Na základe uskutočnenej komparácie priemerných výsledkov predikčných modelov bez započítania jednotlivých prípadov účtovných odhadov a dosiahnutých podnikom, ktorá sa aplikovala na príklade slovenského podniku, sa zistilo: 1) účtovné odhady vplývajú na hodnoty všetkých skúmaných súhrnných ukazovateľov a následkom ich nezapočítania bol nárast takmer všetkých súhrnných ukazovateľov okrem IN99, ktorý sa pri odpisoch znížil. Jednotlivé prípady účtovných odhadov vplývajú na zmeny hodnôt súhrnných ukazovateľov v rôznej miere: a) najmenšie zmeny hodnôt modelov (rast/pokles) zapríčinili odpisy pri P’ modeli (rast o 0,60 %), následne pri Zete (rast o 5,21 %) a najväčšie zmeny pri T2 modeli (rast o 39,70 %); b) opravné položky ovplyvnili najviac S model (rast o 12,82 %) a najmenej P’ model (rast o 0,38 %). Nízke zmeny hodnôt boli zistené aj pri Zete (rast o 1,80 %) a Z-skóre mod. (rast o 3,21 %);
c) rezervy zapríčinili najmenšie zmeny hodnôt súhrnných ukazovateľov pri P’ modeli (rast o 0,19 %) a najväčšie pri Z-skóre mod. (rast o 33,90 %); 2) na zmene súhrnných ukazovateľov sa podieľajú pomerové ukazovatele, ktorých hodnoty sú ovplyvnené účtovnými odhadmi pozitívnym alebo negatívnym smerom. Nezapočítané odpisy, rezervy (na náklady v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania) a opravné položky (nie k zásobám vlastnej výroby) podhodnocujú objem nákladov a nezapočítané opravné položky k zásobám vlastnej výroby nadhodnocujú objem výnosov, čo má dopad na rast hospodárskeho výsledku. Rast hospodárskeho výsledku zvyšuje ukazovatele rentability, ktoré sa podieľajú pozitívne na zmene všetkých skúmaných predikčných modelov. Výsledok hospodárenia (efekt podnikateľskej činnosti) sa ako novovytvorený vlastný zdroj krytia majetku prevádza do vlastného imania, ktoré nezapočítané účtovné odhady zvyšujú, čoho následkom je rast vlastného imania vo vzťahu k cudzím zdrojom krytia majetku. Rast koeficientu (miery) finančnej samostatnosti sa tak pozitívne podieľa na zmene modelov Zeta a Z-skóre mod. Hodnota majetku sa upravuje odpisovaním (len dlhodobý odpisovaný majetok) a tvorbou opravných položiek (pri majetku vymedzenom v § 18 postupov účtovania). Nezapočítané odpisy a opravné položky zvyšujú ocenenie jednotlivých položiek majetku v stĺpci netto na strane aktív súvahy, čoho následkom je pokles ukazovateľa obratu aktív, ktorý sa podieľa negatívne na zmene predikčných modelov (Zeta, Z-skóre mod., S2, T2 a IN99) a v prípade nezapočítaných opravných položiek k zásobám sa zvyšuje ukazovateľ doby obratu zásob, ktorý sa negatívne podieľa na zmene G-indexu. Nezapočítané opravné položky a rezervy vplývajú na rast ukazovateľov likvidity, ktoré sa pozitívne podieľajú na zmene IN99; 3) IN99 ako jediný ukazovateľ pri odpisoch klesol. Na poklese sa podieľal negatívne hlavne ukazovateľ obratu celkových aktív, ktorého záporná vážená hodnota bola vyššia ako súčet kladných hodnôt pomerových ukazovateľov.

V tabuľke 3 je zhodnotený vplyv jednotlivých prípadov účtovných odhadov na súhrnné ukazovatele od najmenších zmien po najväčšie zmeny vrátane celkového poradia zmien. Na základe výsledkov je možné konštatovať, že účtovné odhady mali najmenší vplyv na P’ model od autorov Deliny a Packovej, a to nielen v celkovom poradí, ale aj jednotlivo vo všetkých troch prípadoch. Index IN99 od manželov Neumaierovcov a bankrotný model od Altmana zaznamenali v celkovom poradí druhé najnižšie zmeny. Na Zetu mali veľký vplyv rezervy (poradie 6) a na IN99 opravné položky (poradie 5). Najväčšie zmeny hodnôt zo skúmaných predikčných modelov pri nezapočítaní účtovných odhadov dosiahol T2 model od Tafflera, pričom rezervy vplývali na model zo skúmaných prípadov najmenej (poradie 5). Účtovné odhady majú veľký vplyv aj na Springate model, ktorý sa umiestnil na šiestom mieste, čím môže byť jeho predikčná schopnosť oslabená neprimeranou úpravou účtovných odhadov.  

Tabuľka 3 Hodnotenie vplyvu účtovných odhadov na súhrnné ukazovatele podľa najmenších zmien

	Odpisy	Opravné položky	Rezervy	Súčet	Poradie
Zeta	2	2	6	10	2 – 3
Z-skóre mod.	4	3	7	14	5
P’ model	1	1	1	3	1
G-index	5	4	4	13	4
S model	6	7	3	16	6
T2 model	7	6	5	18	7
IN99	3	5	2	10	2 – 3

Zdroj: vlastné spracovanie podľa autorov

Záverom je možné konštatovať, že tvorba účtovných odhadov vychádza zo subjektívnych úsudkov (predpokladaná doba používania odpisovaného majetku, predpoklad zníženia hodnoty majetku oproti oceneniu v účtovníctve, odhad záväzku v neznámej výške), ktoré môžu významne ovplyvniť absolútne hodnoty majetku, vlastného imania, záväzkov, nákladov a výnosov prezentovaných v účtovnej závierke. Úprava účtovných odhadov zapríčiňuje zmeny vzájomných vzťahov medzi dvomi položkami výkazov účtovnej závierky, ktoré sa v rôznych kombináciách vrátane ich váh podieľajú pozitívne alebo negatívne na konštrukcii predikčných modelov. Výsledky preukázali, že účtovné odhady vplývajú na P’ model od Deliny a Packovej nevýznamne, avšak ich vplyv je významný na Tafflerov a Springate model, čím sa stáva vypovedacia schopnosť týchto modelov na predikciu finančnej tiesne obmedzená. Podhodnotenie účtovných odhadov (predĺženie zostatkovej doby odpisovania alebo zníženie sadzieb odpisovania, zrušenie opravných položiek a rezerv) môže pri komplexnom hodnotení finančnej situácie podniku zapríčiniť nesprávne zaradenie sledovaného podniku do kategórie prosperujúcich podnikov, a tým ohroziť záujmové skupiny pri ich rozhodovaní.

Autorka: Janka Vinceová
Datum publikace: 07.06.2021

---

Bibliografia

Akamah, H. T., Czerney, K., & Omer, T. C. (2019). The Effects of Rule-Based Versus Principle-Based Accounting Estimates on Auditors’ Going Concern Assessments. Získané 17. mája 2021, z http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.3414626.

Albrecht, A., Kim, K., & Lee, K. (2017). Changes in Accounting Estimates: Are the Current Disclosure Requirements Sufficient to Deter Managerial Opportunism? Získané 15. mája 2021, z http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.3074071. 

Altman, E. I., & Hotchkiss, E. (2006). Corporate Financial Distress and Bankruptcy: Predict and Avoid Bankrupcy, Analyze and Invest in Distressed Debt (3. Ed). John Wiley & Sons.

Beaulieu, P., Hayes, B. L., & Timoshenko, L. (2018). The Association between Changes in Accounting Estimates and Accounting Restatements. Získané 15. mája 2021, z http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.3170603.

Beaver, W. H., McNichols, M., & Nelson, K. (2003). Management of the loss reserve accrual and the distribution of earnings in the property-casualty insurance industry. Journal of Accounting and Economics, 35, 347-376. Získané 9. mája 2021, z http://citeseerx.ist.psu.-edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.607.5560&rep=rep1&type=pdf.

Bratten, B., Gaynor, L. M., McDaniel, L., Montague, N. R., & Sierra, G. E. (2013). The Audit of Fair Values and Other Estimates: The Effects of Underlying Environmental, Task, and Auditor-Specific Factors. Auditing: A Journal of Practice and Theory, 32, 7-44.  Získané 17. mája 2021, z https://meridian.allenpress.com/ajpt/article-abstract/32/Supplement%201-/7/54503.

Comprix, J., Muller, & K. A. (2011). Pension plan accounting estimates and the freezing of defined benefit pension plans. Journal of Accounting and Economics, 51, 115-133. Získané 10. mája 2021, z https://doi.org/10.1016/j.jacceco.2010.06.003.

Delina, R. & Packová, M. (2013). Validácia predikčných bankrotových modelov v podmienkach SR. E + M. Ekonomie a management: vědecký ekonomický časopis, 16(3), 101-112.

Deloitte. (2021). IASB finalises amendments to IAS 8 regarding accounting estimates. Získané 1. marca 2021, z https://www.iasplus.com/en/news/2021/02/ias-8.

Dichev, I. D., Graham, J. R., Harvey, C. R., & Rajgopal, S. (2013). Earnings quality: Evidence from the field. Journal of Accounting and Economics, 56, 1-33. Získané 16. mája 2021, z     https://faculty.fuqua.duke.edu/~charvey/Research/Published_Papers/P114_ Earnings_quality_evidence.pdf.

Ghosh, A., & Siriviriyakul, S. (2019). Changes in Accounting Estimates: Managerial Opportunism or Risky Firms? Získané 19. mája 2021, z http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.-3317064.

Griffith, E. E., Hammersley, J. S., & Kadous, K. (2015). Audits of Complex Estimates as Verification of Management Numbers: How Institutional Pressures Shape Practice. Contemporary Accounting Research, 32, 833-854. Získané 18. mája 2021, z https://doi.org /10.1111/1911-3846.12104.

Griffith, E. E., J. S. Hammersley, J. S., Kadous, K., & Young, D. (2015). Auditor Mindsets and Audits of Complex Estimates. Journal of Accounting Research, 53,  49-77.  Získané 15. mája 2021, z https://doi.org/10.1111/1475-679X.12066.

Gurčík, Ľ. (2002). G-index – metóda predikcie finančného stavu poľnohospodárskych podnikov. Agricultural Economics, 48 (8), 373-378.

Hetrick, K., & Peecher, M. E. (2015). Key takeaways and overarching themes: A foreward 2014 AOS Conference on Accounting Estimates special issue. Accounting, Organizations and Society, 46, 1-4. Získané 17. mája 2021, z https://doi.org/10.1016/j.aos.2015.10.006.

Jenčová, S. (2016). Finančno-ekonomická analýza podnikateľských subjektov (3. vyd.). Bookman.

Knápková, A., Pavelková, D., Remeš, D., & Šteker, P. (2017). Finanční analýza (3. vyd.). Grada Publishing.

Kráľ, P. (2018). Vplyv pomerových ukazovateľov na predikčnú spoľahlivosť bankrotných modelov kategórie MDA. Podniková ekonomika a manažment: elektronický odborný časopis o ekonomike, manažmente, marketingu a logistike podniku,1, 65-74.

Lev, B., Li, S., & Sougiannis, T. (2010). The usefulness of accounting estimates for predicting cash flows and earnings. Review of Accounting Studies,15, 779-807. Získané 15. mája 2021,  z http://dx.doi.org/10.1007/s11142-009-9107-6.

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 230454/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Pakaluk, J. (2017). An Overview of 17 Years of Changes in Accounting Estimates. Získané 16. mája 2021, z https://blog.auditanalytics.com/an-overview-of-17-years-of-changes-in-accounting-estimates/.

Růčková, P. (2015). Finanční analýza: Metody, ukazatele, využití v praxi (5. vyd.). Grada Publishing.

Sands, E. G., Springate, G. L. V.; & Turgut, V. (1983). Predicting Business Failures. CGA Magazine, 24-27.

Šlosárová, A., & Blahušiaková, M. (2017). Analýza účtovnej závierky. Wolters Kluwer.

Vochozka, M. (2011). Metody komplexního hodnocení podniku. Grada Publishing.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Zalai, K.; Dávid, A., Šnircová, J., Moravčíková, E., Hurtošová, J., & Tučníková, D. (2016). Finančno-ekonomická analýza podniku (9. vyd.). Sprint 2.